Pôvodne sme si mysleli, že ide o absces. Našla ho Nevi, keď u nás spolu s Womi boli na víkend koncom októbra. Veterinárka ranu ošetrila, ale tkanivo sa jej nezdalo, preto nás objednala na operáciu. Keďže to bol posledný októbrový víkend a 1.11. bolo voľno, mali sme prísť 2.11. na dvanástu. Do operácie sme Artíkovi ranu kontrolovali a natierali striedavo hypermangánom a Ialugenom. Kraje sa ohraničili a dúfali sme, že to operácii pomôže.
Artíka odoperovala MVDr. Čentéšová z veterinárnej kliniky Zverland úplne skvele. Vrátili mi ho celkom prebratého a vzorku z rany poslali na histológiu. Čakali sme všetko, no nie to, čo nám oznámili. Artík mal nízkodiferencovaný spinocelulárny karcinóm kože s možnosťou hematogénnych metastáz. V preklade agresívna rakovina kože, ktorá sa môže telom šíriť prostredníctvom krvi. Bez šance na vyliečenie či zlepšenie zdravotného stavu. Operácia v podstate len oddialila nevyhnutný koniec.
Naše zlatíčko sa držalo.Po operácii znova začal vyliezať z klietky, behal po celom byte, mal kopec energie a chuti do života. Nasadili sme vitamíny, upravili stravu a dúfali, že tu s nami bude ešte dlho. No už po pár dňoch sme s hrôzou zistili, že nad operačnou ranou sa mu tvoria dva nové nádory. A že jeho semenníky sú akési väčšie, než by mali byť.
Mesiac od operácie sa behom dvoch dní jeho stav opäť zhoršil. Jeden z nádorov sa opäť začal "predierať" cez kožu a mokvať, Artíkovi sa evidentne ťažšie dýchalo, prestal vyliezať z klietky a na podnety reagoval odmerane. Keď som ho po príchode zo služobky poobede našla naježeného ležať na polici v klietke, bola to jasná voľba. Čakať, kým prestane úplne jesť a evidentne sa bude trápiť nemalo zmysel. Pani doktorka Tiffinger z veterinárnej kliniky Zverland Artíkovi pichla poslednú injekciu a pochovali sme ho vedľa jeho najlepšieho priateľa Lancíka, ktorý odišiel pred dvoma mesiacmi. :(
