Posledný v poradí, čo sa týka našej "prvej generácie". Po ňom som sa presťahovala do Bratislavy a musela som urobiť menší ústupok - sľúbiť, že skupina sa rozrastať nebude. :)
Narodil sa 5.1.2007 a prvý raz som ho videla keď mal jeden deň, keď som bola v Brne pre Maťka a zastavila som sa u Myjky na internáte. Vtedy som ešte netušila, že Asterix skončí u mňa. Amber a ružové oči neboli v tej dobe kombináciou, ktorú by som vyhľadávala alebo po ktorej by som túžila.
Myjke sa nedarilo ho zadať a už vtedy som premýšľala o tom, že si ho vezmem. Ale vedela som, že nastanú problémy. Nakoniec sa pre neho majiteľ našiel, Myjkin spolužiak zo strednej školy. No nevyzdvihol si ho a po rôznych peripetiách sa Asterixovým domovom stala klietka mojich troch diablíkov. Ani na sekundu som svoje rozhodnutie neoľutovala, malá chlpatá guľka si ma okamžite získala a na znak spečatenia nášho vzťahu sa mi vykakal do bundy, keď som s ním chodila po Brne. :)
Priniesla som ho domov akurát keď sme sa museli v Košiciach sťahovať do nového bytu, lebo domáci sa rozhodol byt, v ktorom sme v tej dobe bývali, predať. Vzhľadom na chaos a sťahovanie chalani neboli prvé dni v klietke, a možno to pomohlo pri zoznamovaní sa. Asterix sa vôbec Kenyho nebál a skamarátili sa veľmi rýchlo. Do existujúcej skupiny okamžite zapadol a najviac si obľúbil Maťka. Do Maťkovej smrti boli jednoznačne nerozlučnou dvojkou a čokoľvek sa v byte dialo, vedela som, že kde je jeden bude i druhý.
Keď sme priniesli Maroška a Maťko ostal nervózny, odniesol si to aj Asterix. Za krkom a na ramenách bol dohryzený a chodili sme poctivo na injekcie. Veterinárka ho oholila, vyzeral smiešne. (Po viac ako týždni sa to spravilo, len srsť dorastala dosť dlho. Blbé na tom celom bolo, že sa to stalo tesne pred výstavou (aj) potkaníkov v Brne, kde som ho chcela dať uchovniť, aby sme ho mohli 
ponúkať na krytie a aby po ňom ostali rovnako krásne miminá ako je on sám. A veľké. Asterix má vo svojich ôsmich mesiacoch 780gramov.) Z uhryznutia sa nakoniec vykľul svrab, na druhý pokus už sme ho liečili správne. Dovtedy sme sa so svrabom nestretli a stery boli negatívne, Maťko bol k ostatným chalanom odporný a preto sme neuvažovali nad inou "diagnózou" ako dôsledok bitky. Atinkovi sa svrab opakoval ešte dva razy, prestalo to až po tom, čo sme na odporúčanie veterinárky kúpili Plerasan a spravili sme všetkým dvojmesačnú kúru zameranú na posilnenie imunity.
Asterix vďaka predkom nebol zrovna malý potkan. Polovicu jeho života sme bojovali s nadváhou a aj na prísnej diete sa nám nepodarilo dostať jeho váhu pod 900g. Počas prísnej diety sme docielili akurát tak to, že znova dostal svrab, pretože dietou sa mu oslabila imunita . Aj napriek váhe a veľkosti to bol šťastný potkan, ktorý sa vždy vyšplhal a dostal všade tam, kde chcel, behal a naháňal sa s ostatnými a preháňal Stuarta po celej klietke.
Asterixov album v galérke: http://www.squeek-rat.info/gallery/main.php?g2_itemId=1553
