Merlinko bol prvý potkaník od chovateľa, ktorý sa dožil dvoch rokov. Presne dva roky, dva mesiace a dva týždne. Ked mal rok a tri mesiace, umrel mu jeho najlepší kamarát, Gandalf. Boli na seba veľmi naviazaní, Merlinko jeho stratu niesol naozaj ťažko. Hneď druhý deň sme mu doniesli nového kamaráta, Artíka od Touareg. Merlinko nechcel nikoho iného, ak nemohol mať Gandinka, radšej sa rozhodol byť sám. Artíka bil, skákal po ňom, syčal na neho, dával nám všemožne najavo, že toto nie je to, čo chce.
Nechali sme teda Merlinka samého, ako si to želal. Venovali sme mu viac pozornosti, venčili sme ho, mojkali, snažili sme sa mu vynahradiť to, že mu najlepší kamoš umrel. Merlinko nám to oplácal tým, že bol čoraz väčší maznoško, čistil nás, odkedy pracujem z domu, celé dni spal vedľa mňa v office (polica príručného stolíka, ktorý mám vedľa pracovného stolu), nechal so sebou robiť čo sme len chceli. Po tom, čo umrel začiatkom leta 2010 Riško, Merlinko sa úplne zmenil, ani som netušila, že môže byť potkan väčší maznoš ako bol práve Riško. Ale Merlin sa ním stal. Neustále vyhľadával moju spoločnosť, dožadoval sa pozornosti a dával všemožne najavo, že je s nami rád a ľúbi nás.
Keď sme doniesli Jonáška, Merlinko sa dožadoval väčšej a väčšej pozornosti, dokonca simuloval zdravotné problémy, aby sme si ho všímali. :))) Účinku sa to neminulo, bol to predsa posledný potkan z druhej generácie. Bol s nami stále. V októbri sme oslávili jeho druhé narodeniny a všimli sme si, že nad koreňom chvosta má malý nádor. Navštívili sme veterinárku a vylúčili sme absces aj hematóm. V nádore sa nachádzalo malé množstvo zápalových buniek. Keďže mal Merlinko už dva roky a bolo to na ňom vidieť, nechceli sme riskovať operáciu, rozhodli sme sa nechať ho žiť, kým mu nádor nebude robiť problémy alebo kým nebude mať bolesti. Pri pravidelných kontrolách nám pani doktorka poradila skúsiť vitamín B17, ktorý by mohol pomôcť zastaviť rast nádoru. Rast nezastavil, no zlepšil Merlinkov celkový zdravotný stav už za pár dní tak, ako keby mal Merlin zrazu o rok menej. :) Rozhodli sme sa predsa len risknúť operáciu. Nádor bol veľký.
Rátali sme však aj s možnosťou, že Merlinko vzhľadom na svoj vek a veľkosť nádoru operáciu možno nezvládne. Večer som šla na veterinu naozaj s malou dušičkou, no keď som vošla do ordinácie a otvorila prepravku, kukal na mňa tými svojimi veľkými čiernymi očkami s prosbou, aby som ho zobrala domov. :) Po operácii sa krásne zotavil, mal obrovskú chuť do života, jedol, behal, skákal, mojkal sa. :) No dva týždne po operácii to prišlo.
Ráno Merlinko prišiel za nami, aby sme ho pomojkali, dožadoval sa pozornosti, nechal sa škrabkať. Potom si dal jogurt a nechal sa vyložiť do office. A tam zaspal. Navždy. :( Mal krásnu smrť, akú by si asi želali všetci majitelia svojich miláčikov - jednoducho zaspať a už sa nezobudiť. Svojím správaním, mojkaním, neustálym chodením za nami sa nám navždy zapísal do našich sŕdc. S ním konečne našiel pokoj aj Gandinko, ktorý odišiel tak náhle rok pred Merlinkom.
