Riško, ako ho doma voláme, mal trošku zamotaný osud. Pôvodne nebol môj. Kamarátka zháňala do chovu minka, solid so štandart ušami. Našla ho vďaka mne - od už nežijúcej chovateľky Stern (ChS Od Čepic) z Prahy. Riškovi rodičia pochádzali z Nemecka, jeho mamka sa ku Stern dostala už nakrytá a porodila miminká v Prahe. Keď umrel Asterix, poprosila som Touareg, aby mi Riška požičala, 
pretože v tej dobe bol ešte sám (čakal na kamoša, Bonifáca) a nám Stuart začal smútiť, prestal jesť aj piť a vôbec nevychádzal z klietky. Požičanec splnil svoj účel, Stuart sa okamžite zmenil a nabral druhý dych. :) A Riško? U nás sa mu zjavne páčilo, nepohol sa od nás, nechal sa mojkať a škrabkať, bol ako handrová bábika. No museli sme ho vrátiť.
Po čase sme nakoniec Touareg ukecali, aby nám Riška dala natrvalo. Do chovného plánu sa jej nakoniec nehodil - skúsení chovatelia jej neodporúčali na ňom chovať (kvôli vtedajšiemu vzrastu a celkovému vzhľadu) a naviac po smrti Stern nemecká chovateľka plošne zakázala chovať na akýchkoľvek potkanoch, ktoré Stern mala od nej, resp. na ich odchovoch. Boli sme bez Riška celkovo asi mesiac, keď som si spravila výlet do Senca a zobrala som ho k nám už navždy. :) U Touareg nebol Riško spokojný, nepáčilo sa mu tam, hoci ostatné potkany boli v pohode. U nás bol uvoľnený a šťastný.
No čím dlhšie u nás bol, tým to bolo horšie s jeho povahou. Začal napádať a biť Gandinka II a Merlina, občas útočil aj na mňa. Vedela som, aký mala Stern názor na kastráciu, preto som sa situáciu snažila riešiť akokoľvek inak. Keď už sme s Jankom boli naozaj v koncoch, oslovila som skúsenú chovateľku Potkanbabu, o ktorej bolo všeobecne známe, že sa venuje prevýchove potkanov. Spoločne sme Riška zvládli. Pomohla mi pochopiť, prečo sa Riško správa neznesiteľne a že nie je zlý, len má zbabranú psychiku. Raz a navždy sme sa rozlúčili so "zaručenými" radami typu - otočiť na chrbát, zasyčať a podobne. Riška sme oddelili a vždy, keď bol zlý, okamžite sme ho zavreli do klietky. Naopak, keď bol dobrý, dostal odmenu. Netrvalo dlho a tento prístup priniesol ovocie. Riško sa opäť zmenil na tú pusinkujúcu handrovú bábiku, ktorá mala zo všetkého najradšej našu spoločnosť. Keďže bol sám, venovali sme sa mu viac ako Merlinkovi a Gandinkovi, aby sme mu samotu aspoň trochu vykompenzovali. :)
Po takmer roku sme k nemu pridali mimino. Vôbec sme nečakali, že ho prijme tak bez problémov a bude ním dokonca nadšený. Keď umrel Gandinko, doniesli sme domov Artuša, k Merlinovi, ktorý veľmi smútil. Neuvedomili sme si však, aká hlboká strata to bola aj pre samotného Merlinka. Artuša ani nijaké iné mimino nechcel. Keď nemohol byť s Gandinkom, chcel byť radšej sám. A tak nám neostávalo iné než zoznámiť Artuša s Riškom. :) V súčanosti žije Riško s Artíkom a Lancíkom, ktorého sme si doniesli asi mesiac po Artušovi. :)
Riškov album v galérke: http://www.squeek-rat.info/gallery/main.php?g2_itemId=37452
