Keď umrel Riško a ja som po ňom nemala nijakého potomka, lámalo mi to srdce. Janko sa ma opýtal, prečo nenapíšem nemeckej chovateľke, od ktorej mala Stern Riškovi mamu a neopýtam sa jej, či mi nedá potkana priamo zo svojho chovu. S Jacq som bola v kontakte odkedy som mala Riška natrvalo doma, informovala som ju o jeho osude, zdravotnom stave aj príčine smrti. Tak isto som s 
ňou konzultovala aj plánované krytia. No po tom, ako umrela Stern, nepredpokladala som, že by Jacq ešte niekomu z ČR alebo SR dala niečo zo svojho odchovu. Kým mi odpísala, sondovala som po potomkoch odchovov Stern, aby som našla aspoň nejakú náhradu. Nakoniec to nebolo potrebné. Jacq mi odpísala začiatkom leta 2010, že bude mať v septembri pre mňa rovno dvoch samčekov. Pôvodne som chcela len ruského modrého a aj s Jankom sme boli dohodnutí len na jednom mimine, no keď som videla, že v jednom z vrhov je aj voľný mink samček, nedalo sa odolať. :) Prišli však ešte takmer celé ďalšie dva mesiace, kedy som do poslednej chvíle netušila, či chalani naozaj budú alebo nebudú moji. Jacq definitívne presvedčilo až to, že nie som aktívny chovateľ a teda u mňa nie je predpoklad, že by som na jej odchovoch ďalej chovala. Okrem toho som bez najmenšieho zaváhania bola ochotná podpísať zmluvu o zákaze chovu a zaplatiť chalanov vopred. Jacq už som mnou navyše nejaké skúsenosti mala - aj napriek tomu, že sa Riško I ku mne dostal okľukou, našla som ju, kontaktovala a informovala o všetkom, čo sa v našom spoločnom živote dialo. Informovala som ju aj o osudoch ďalších potomkov z vrhu, z ktorého pochádzal aj Riško. Z deviatich potkanov som mala informácie o šiestich vrátane Riška.
Rišula II a Aragorna som si vyzdvihla v Bochove začiatkom novembra 2010 na výstave potkanov. Doniesla mi ich tam Jennifer Stephanie Noack, kamarátka Jacq a ďalšia nemecká chovateľka. Na tú výstavu len tak nezabudnem, keď sme odrazili ku Katy do Karlových Varov, začalo mi príšerne škrípať predné koleso. Nakoniec musel Riško II a Aragorn ostať spať u Katy a po nás prišla Beris a
šli sme na druhý byt. :) Ráno sa ukázalo, že sa mi do kolesa dostal kus hrdzavého obloženia, ktoré sa nachádza okolo neho.
Chalani boli najskôr v plastovom boxe, potom v klietke, ktorú sme dostali od kamošky a využívali sme ju na ubytovanie samičiek. Od prvého dňa boli zvedaví, komunikatívni, ničoho sa nebáli, všetko skúmali. Mazliť sa veľmi nenechali, no boli to miminá v novom domove. :) Zoznamovanie s chalanmi bolo komplikované, najmä Jonášek robil problémy. Žiarlil na nové prírastky a všetku pozornosť sa snažil strhnúť na seba. Trvalo asi dva týždne, kým sme všetkých piatich mohli dať do jednej klietky a ja som sa nemusela báť, že sa navzájom pozabíjajú. Po hodine ustavičného pískania a kričania sa všetci upokojili a zaspali takmer v jednom klbku. :)
Aragorn je mierne histerický, no o to viac mazlivý. Má výraz tváre, aký som zatiaľ videla len u Riška. Nechá sa mazliť v polohách, v ktorých to vydržal len Riško I. Riško II je neposedný, hladkať sa veľmi nenechá, stále niečo vymýšľa a jeden nikdy nevie, kde sa práve nachádza. A obaja sú najradšej spolu. :) Sú to naše zlatíčka a pravdepodobne poslední potkani na veľmi dlhú dobu.
Riškov album: http://www.squeek-rat.info/gallery/main.php?g2_itemId=49991
Aragornov album: http://www.squeek-rat.info/gallery/main.php?g2_itemId=49990
