Ako napísala Bebecha pred časom, Riško už je (bol) Osobnosť. Mala pravdu. Riško bol svojský, bol mazlíkovský plyšák, ktorý dokázal často milo prekvapiť. Kedysi aj nemilo, ale to prešlo hneď po tom, čo sme ho oddelili od ostatných a začali sme sa k nemu správať inak. Z predošlého domova si asi doniesol traumu a dával to najavo. Po relatívne krátkom čase jeho útoky prestali a znova mi pusinkoval ústa, olizoval ruky a nechal sa škrabkať kedykoľvek, kdekoľvek, akokoľvek dlho a bez ohľadu na to, čo práve robil.
Svojím správaním a odzbrojujúcim pohľadom sa mi navždy zapísal do srdca a teraz po ňom ostalo prázdne miesto. Odišiel náhle, bez varovania, nemal ani dva roky. Pitva ukázala, že mal choré srdce a vďaka tomu aj pľúca. Nikdy však nebol chorý. Nikdy nebol ani len prechladnutý.
Riško bol poslednou spomienkou na úžasnú chovateľku Martinku Ceppi, ChS Od Čepic, ktorá koncom roka 2008 rovnako náhle a bez varovania umrela. S ním som mala doma aj kúsok nej. A s ním teraz odišla aj Martinka.
Riško pre mňa znamenal veľa. Ľudia, čo ma poznajú, to vedia, a vedia tiež, že neexistujú slová útechy ani slová, ktorými sa dá táto strata vyjadriť. Možno si poviete, že to predsa bol len potkan. Nie, nebol. Bol to Kráľ, bol to Pán Potkan. Stačila chvíľa a každý sa do neho zamiloval. Stačila chvíľa a bol v každého srdci už navždy. Mal vlastnú osobnosť a za rešpekt a úctu voči nemu sa odmenil tým najkrajším, čím sa dalo - svojou bezhraničnou láskou a dôverou. Takou láskou, akú vám nedá žiaden človek na svete. Nie že by nexcel. Ale nedokáže to. Pretože vždy bude na vás existovať niečo, čo človeku nebude na 100% vyhovovať a čo by chcel zmeniť či upraviť. Zviera vás buď miluje alebo nie. A Riško ma miloval. Už je za dúhovým mostom, s Martinkou a ostatnými potkanmi. A možno sa zmenil na malého anjelika, ktorý ma bude strážiť, ako mi do mailu napísala Katy z ChS Ze Svahu. Tak či onak, ja Riška budem milovať do konca svojich dní. Už nikdy nijaký potkan nebude ako on. :(
