Korytnačky z rodu Trachemys scripta sú naznámejšie a najčastejšie chované vodné korytnačky. Aj keď ide o korytnačky vodné, neznamená to, že musia 100% svojho života tráviť len vo vode.
Trachemys scripta scripta, u nás tiež nazývaná korytnačka žltolíca, patrí do radu Emydidae a pochádza z juhovýchodu Spojených štátov amerických, kde je rozšírená od Floridy po juhovýchodnú Virginiu. Obýva pritom pomaly tečúce rieky, zátopové územia, bažiny, sezónne zamokrené územia a rybníky.
Aj keď väčšinou je to v živočísnej ríšy naopak, u korytnačiek žltolícich (a aj u iných druhov korytnačiek) je samec menšieho vzrastu než samička. Samec dorastá do dĺžky približne 13 - 20cm, kým samica 20 - 33cm. Vrchný pancier (karapax) je obvykle hnedo - čierny, miestami so žltými pruhmi. Spodný pancier (plastrón) je žltý so zelenými škvrnami na okrajoch. Farba panciera sa však mení počas celého života korytnačky. Mláďa má karapax zelený a ten postupne tmavne. Čím je korytnačka staršia, tým býva pancier tmavší (od olivovo zelenej až do hnedo - čiernej farby). Pokožka korytnačiek je obvykle olivovo - zelená so žltými pruhmi alebo fľakmi. Typické sú žlté "líčka" týchto zvierat.
Páriace obdobie korytnačiek žltolícich sa objavuje na jar, v lete a v jeseni. Sú schopné sa navzájom krížiť s inými druhmi radu Trachemys scripta, napríklad s Trachemys scripta elegans (korytnačka písmenková ozdobná, charakteristická červenými fľakmi na bokoch hlavy). Párenie prebieha vo vode, ale vajíčka kladie samica na súši. Na jedno oplodnenie obvykle nakladie 6 - 10 vajíčok, väčšie samice môžu mať vajíčok viac. Inkubačná doba je 2 - 3 mesiace a mláďatá obvykle ostávajú v hniezde počas celej zimy. Živia sa najmä hmyzom, pavúkmi, kôrovcami, žubrienkami, rybami a chrobákmi. Čím sú staršie, tým menej mäsovej zložky sa v ich strave nachádza a nahrádza ju zložka rastlinná (v dospelosti až 95% potravy tvoria rastliny).
Korytnačky v noci obvykle spia na dne vodnej plochy alebo oddychujú na jej hladine v blízkosti chrastiny, krovia alebo iného rastlinného materiálu. Málokedy na obdobie spánku vychádzajú von z vody. Najaktívnejšie sú ráno, kedy obyčajne aj zháňajú potravu. Počas dňa 
plávajú alebo oddychujú, prípadne sa vyhrievajú na slnku vylezené na kameňoch alebo kmeňoch či konároch stromov.
Tieto zvieratá sa vo voľnej prírode dožívajú približne 30 rokov, v zajatí 40 a viac (v závislosti na podmienkach, v ktorých žijú).
Mláďatám obvykle stačí približne 38- litrové akvárium, dospelé korytnačky potrebujú omnoho viac priestoru (cca 250 -300l akvárium). Na výšku by v akváriu mala byť voda cca 41 -46cm, aby sa v nej korytnačka dokázala bez problémov pretočiť, ak skončí na chrbte. Teplota vody by mala byť udržiavaná na úrovni 22–27°C. Voda musí byť čistá - korytnačka ju pije. Okrem čistej a primerane teplej vody potrebuje korytnačka aj miesto, kde sa môže vyhrievať a kde sa počas ohrievania celá usuší.
Čo sa potravy týka, tieto zvieratá su omnivorné živočíchy, t.z. žerú aj mäsitú aj rastlinnú stravu. Z ľudskej rastlinnej stravy im môžete dávať napríklad šalát, čínsku kapustu či riasy (používané na prípravu polievok, sushi ap). Zo živočíšnej stravy čerstvú rybu, kuracie alebo hovädzie mäso, slimáky, žubrienky, hmyz, sušené krevetky alebo ráčiky. Ako doplnkové krmivo môžete dávať rôzne granule pre vodné korytnačky - no vždy ich vyberajte podľa veku a veľkosti vašej korytnačky (príliš malá korytnačka bude s ťažkosťami konzumovať veľkú a tvrdú granulu). Na zabezpečenie prísunu vápnika, ktorý je hlavnou zložkou panciera, môžete korytnačke dávať škrupiny z vajca. Vždy sa držte jednej zásady - čo korytnačka nezje, to treba okamžite vyhodiť.
A teraz niečo, čo v nijakej knihe nenájdete. :) Niečo o tom, aké sú korytnačky vo vzťahu ku svojim majiteľom. Mám samčeka tejto 
korytnačky doma. Dostali sme ho ako plaché dospelé zvieratko (aj keď nám bolo povedané, že je to len dvojročný samec, no veľkosť tomu nezodpovedá), bál sa každého pohybu, nevedel, čo je to surové mäso (zrejme bol kŕmený len granulami). Jasné, musel si zvyknúť na nové prostredie. Okrem toho sme si zvykali aj jeden na druhého. Na začiatok dostal do želvárka rebríky, aby mohol kedykoľvek vyliezť von a pochodiť si po byte. Rebrík ho okamžite zaujal a už po pár neúspešných pokusoch zistil, ako na to (áno, mnohí mi tvrdili, že sa to v živote nenaučí a nebude rebríky používať - mýlili sa). Dokonca som ho už niekoľko razy pristihla pri tom, ako sa na rebríku hrá. Vyliezol na najvyšší bod, otočil sa a šup ho nazad do vody. Urobilo to "čľup!" a Emík už liezol znova hore.
Spočiatku bolo veľkým problémom kŕmenie. Emík nevedel, čo robiť so surovým mäsom. Kúpili sme preto aj granule, aby vôbec niečo jedol. Po čase sa mäso naučil papať a kŕmime ho z ruky. Stačilo pár uhryznutí mimo (teda do mojej ruky) a zistil, že si treba dávať pozor.
Emík veľmi rád pozoruje, čo sa deje okolo neho. Niekedy len tak vylezie na vrchol rebríkov (jeden je v boxe a druhý vonku,aby sa Emík do boxu mohol aj vrátiť) a pozoruje nás. Alebo, keď sa chalani naháňajú okolo boxu, sleduje ich z vody.
Zdroje:
http://www.reptilechannel.com/reptile-species/turtles-and-tortoises-prof...
http://www.austinsturtlepage.com/Care/cs-yellowbelly.htm
