Do Cucáka som sa zamilovala na prvú fotku, už v deň, keď mi Dominika z ChS SunnyRat poslala linku, kde bola malá Celtička. S tým, že si ju plánuje vziať, aby som si konečne splnila sen o ruskom modrom potkanovi po Stern (niekdajšia ChS Od Čepic, Stern už nie je medzi nami, bohužiaľ). Asi pred dvoma rokmi sme so Stern uzavreli dohodu - akonáhle to bude možné, dostanem od nej ruského modrého a ruského modrého aguti potkana. Dohodu sme však naplniť nestihli. Prišla mi domov "náhrada" - náš neskutočný plyšáčik 
Riško. Pôvodne si ho síce vzala Dominika, no nebol u nej spokojný a šťastný, takže som ju ukecala a Riško je už viac ako rok u nás. :)
Rusáčka sme plánovali práve po ňom, aby sa mi zachovala línia jednak potkaníkov po Stern a jednak po samotnom Riškovi, ktorý je povahovo aj zdravotne úžasný. Od augusta 2009 sa nám však tento zámer nedarilo naplniť, vždy sa vyskytol nejaký problém. A tak sme sa s Jankom nakoniec dohodli, že si môžem od Woodoo zobrať Cucáčika - mala som šťastie, ešte bol voľný a chovateľka všetky zvieratká z toho vrhu viezla do Rychnova na výstavu (20.2.2010), aby tam prípadne predala nezadané miminká. Takže z výstavy mi Lancelota doviezla Zatáčka, spolu s Dominikou sme pre obe mimčá boli v Brne ešte v ten večer, ako skončila výstava.
Chlapci ho prijali vcelku v pohode, samozrejme bolo oňuchávanie, točenie na chrbát, skúmanie, skákanie
ako keby skákali na samicu (potkan tým dáva najavo svoju nadradenosť), ale nič vážne. Ani Artuš ani Riško sa nesnažili malému ublížiť. Skôr na neho boli zvedaví a tešili sa z nového prírastku.
Čím je Lancík (ako ho doma voláme) starší, tým je mazlivejší. Od začiatku bol výnimočný tým, že keď som ho začala škrabkať medzi lopatkami, mohol robiť čokoľvek, zastavil sa a držal. Ostalo mu to dodnes. Postupne ma pri škrabkaní začal umývať a čistiť, aby mi dal najavo, ako sa mu to páči. :) S ostatnými v klietke vychádza celkom dobre, občas síce popreháňa Jonáška, ale inak je pokojný. Keď sa mu niečo nepáči, dokáže to dať rázne najavo - nedávno uhryzol Janka do krvi len preto, že ho nechcel pustiť pod deku, ktorú máme na gauči. Ku mne si takéto niečo na šťastie nedovoľuje, môžem ho zobrať do rúk aj totálne naježeného a neublíži mi. Upokojí sa a zase je v pohode.
A síce som sa zapovedala, že dumbo už nie, jeho uškám sa odolať nedalo. :) Sú krásne vlnité a na nijakej výstave by neobstáli, ale mne sa páčia. :)
Lancíkove fotke v galérke: http://www.squeek-rat.info/gallery/main.php?g2_itemId=46684
