Rainbowbridge

Pôvodne sme si mysleli, že ide o absces. Našla ho Nevi, keď u nás spolu s Womi boli na víkend koncom októbra. Veterinárka ranu ošetrila, ale tkanivo sa jej nezdalo, preto nás objednala na operáciu. Keďže to bol posledný októbrový víkend a 1.11. bolo voľno, mali sme prísť 2.11. na dvanástu. Do operácie sme Artíkovi ranu kontrolovali a natierali striedavo hypermangánom a Ialugenom. Kraje sa ohraničili a dúfali sme, že to operácii pomôže.

Odišiel úžasný mazlík, ktorý robil česť svojmu menu "Cucák". :( Lancík, ako sme si ho doma premenovali, si okamžite získal srdce každého, kto sa s ním stretol. Vrátane potkanov v skupine. Nikdy nebol konfliktný, nikdy sa s nikým nebil, chcel sa len maznať, papať, spinkať a občas niečo skúmať.

Ani po troch týždňoch od jeho smrti vlastne neviem, čo sem napísať. Deň pred mojimi tridsiatimi narodeninami som si všimla, že Gandinko má opuchnutú packu (11.1.2010), vyzeralo to na vnútornú zlomeninu. Išli sme teda na veterinu, prispali ho a urobili RTG. Kosti boli v poriadku. Uzavreli sme to ako hematóm a liečili podľa toho. Ani po desiatich dňoch však nenastalo nijaké zlepšenie a Gandinko musel na operáciu. Ktorú nezvládol. Dnes poviem "na šťastie".

Ani neviem, čo napísať. Bol to povahovo veľmi zvláštny potkan. Ešte dnes si pamätám, ako som ho v novembri kúpila v Zoodome v Bratislave a ako mi celou cestou do Košíc čučal v rukáve trička. A ako sa Janko pajedil, keď som ho z toho Zoodomu doniesla.

Včera, 12.11.2008, som ráno Atinkovi dala papať smotanu s piškotom, pomojkala som ho a odišla som do práce. Keď som sa z práce vrátila, vítal ma opäť iba Stuart, v poslednej dobe celkom bežný jav. Atinka som zazrela na prízemí v domčeku, najskôr som myslela, že spinká.
Spinkal, ale už navždy.

Ťažko sa mi čokoľvek píše, pretože Maťkov odchod ma veľmi zaskočil. Nečakala som, že práve tento potkaník nás opustí ako ďalší a v tak krátkom čase po tom, čo sme sa rozlúčili s Maroškom....

Maťko bol, ako zisťujem v posledných cca dvoch týždňoch, mojím najmilším potkaníkom. Kenynko bol prvý, ktorý umrel, Maroško bol môj úplne prvý potkaník, ale Maťko bol jednoducho výnimočný.

Rád by som sa s vami rozlúčil.

Kenynka som si doniesla domov v septembri 2006 z Martina, zo zverimexu, z ktorého pochádza aj Maroško. Mali spoločného otecka.

Prišiel v dobe, kedy som nechcela viac ako jedného potkaníka a kedy som nemala na neho toľko času, koľko by som chcela a koľko by on potreboval.